Camilla Bøksle (1971)  
Znamenitý pestrofarebný román Det er vakrest når det skumrer (Najkrajšie je, keď sa stmieva) zo života v Kristiansande vyšiel v roku 2019. Mladá vnučka Camilla začne v istom slede okolností sprevádzať svojho ovdoveného, starnúceho dedka ulicami mesta a vnára sa hlbšie nielen do zákutí jeho života, v ktorom veľa snov zostalo nenaplnených, ale aj do zákutí mesta, aké bolo kedysi dávno. S úctou a jemnocitom svojou prítomnosťou a časom, ktorý dedkovi venuje, mu vlastne pomáha uzavrieť posledný odpočet svojho života. Autorka sa zúčastní festivalu MAČ (20. 7. od 20.30 — Brno, 21. 7. od 19.00 — Ostrava, 22. 7. od 18.00 — Prešov).

Kjersti Anfinnsen (1975) 
V poradí druhý román autorky z roku 2019, De siste kjærtegn (prac. názov: Posledné láskania), ako aj jeho pokračovanie Øyeblikk for evigheten (prac. názov: Nekonečný okamih, 2021), rozprávajú príbeh starnúcej kardiochirurgičky, ktorá sa dokázala presadiť a kariérne udržať na najvyšších pozíciách v mužmi dominovanom povolaní. Starnutie, choroby, neschopnosť, samota sa stávajú novou realitou hrdinky — autorka nám cez krátke epizódy líči peripetie zo života starého človeka triezvym a často veľmi humorným spôsobom. Aj napriek všetkému hrdinka nezlomne ďalej hľadá lásku a pustí sa do nového vzťahu. Román vyjde na jeseň 2023 v slovenskom jazyku vo vydavateľstve BRaK a autorka sa zúčastní festivalu MAČ (29. 7. od 20.30 — Brno, 30. 7. od 19.00 — Ostrava, 31. 7. od 18.00 — Prešov). 

Gro Dahle (1962)  
Jedna z najznámejších súčasných nórskych poetiek a autoriek detských kníh prišla v roku 2018 s jemne dystopickým, dokonca priam profetickým románom Dobbel dyne (Dvojitá perina). Matka a syn, ktorý sa vrátil domov zo štúdii, sa uprostred zimy ocitajú uväznení v byte pre celkový výpadok elektriny. Vonkajšie okolnosti sa náhle zmenili, a menia sa aj tie vnútorné. Nastáva všeobecná kríza. Odrazu máme pocit, akoby ostali na svete už len oni dvaja. Ako sa v kríze správame? A nakoľko musí byť človek zúfalý, aby stratil silu hľadať pomoc, ozvať sa najbližším susedom? Román je o všetkých nás, tzv. moderných ľuďoch, takých zraniteľných a závislých napríklad práve od elektriny. 

Linn Ullmann (1966) 
Silný dojem na mňa spravil román De urolige (Nepokojní), ktorý vyšiel v roku 2015 a je preložený do českého jazyka. Autorka v románe vykresľuje príbeh svojho otca, režiséra, Ingmara Bergmana, presnejšie, príbeh jeho posledných dní. Rozhodne sa ich ako najmladšia z dcér stráviť s otcom, aby zdokumentovala starobu a starnutie. Autorka tak nielenže poodkrýva súkromný svet slávneho režiséra, ale aj všetko to zraniteľné, bolestivé v sebe samej. V roku 2021 túto tému rozvíja v románe, Jente, 1983 (Dievča, 1983), v ktorom sa prediera spomienkami na vlastný život. Je to príbeh o kráse, hanbe, moci a bezmocnosti — ako keď sa každá zrelá žena zahľadí späť na tú, ktorou kedysi bola.  

Gunnhild Øyehaug (1975)  
Jej zatiaľ posledný román Presens maskin (pracovný názov: Cítiaci stroj) vyšiel v 2018 a je istým spôsobom nadstavbou jej brilantného epizodického románu o hĺbkach ľudských sŕdc a vzťahov, Vente. Blinke (Čakať. Blikať.) z 2008. Ako je už pre autorku príznačné, aj vo svojom poslednom románe nesmierne komplexne, priam čarovne a hĺbkovo vo svojom jazyku zachytáva fiktívnu paralelnosť v našich životoch. Nastavuje nám tak zrkadlo: ako vlastne komunikujeme? Volíme slová? Ako a čo vlastne kedy rozumieme? A čo by sa stalo, keby sme boli pochopili povedané inak? Presne takto sa ocitajú hrdinky a hrdinovia v tomto múdrom a zároveň humornom románe vo svetoch paralelných realít a autorka ich majstrovsky necháva padať a vstávať s nesmiernou úctou voči každému z nich, nesúdiac. Román vyjde na jeseň 2023 v slovenskom jazyku vo vydavateľstve BraK.

Lars Saabye Christensen (1953) 
Autorove romány a poézia sú známe hádam na celom svete. Mnohé z jeho diel nie je potrebné vôbec predstavovať, lebo ide o precízne, rozsiahle, mnohovrstevné diela písané jazykom, ktorý chytá za srdce. Nedávno som však siahla po staršom Christensenovom románe Sluk (Odtok, 2012) a opäť som užasla. Ide o príbeh o spisovateľovi Funderovi, ktorý sa v spomienkach vracia do leta, keď mal 15, a sám s matkou ho strávil na Nesoddene. Toto leto zmenilo jeho vnímanie ľudí a vzťahov na celý život. Je to tiež príbeh o dospelom Funderovi, ktorý sa rozhodne napísať príbeh o úbožiakovi Frankovi Farrelim, ktorý je, podobne ako sám autor, čierna ovca. Román so všetkými svojimi hlasmi a postavami je však hlavne o úprimnosti k sebe a k iným a o tom, z akého materiálu je každý z nás zložený. Autor bude otvárať tohtoročný MAČ (1. 7. od 20.30 — Brno, 2. 7. od 19.00 — Ostrava, 3. 7. od 18.00 — Bratislava). 

Bjarte Breiteig (1974) 
Autor, ktorý sa preslávil svojimi brilantnými zbierkami noviel Fantomsmerter (Fantómové bolesti, 1998) a Surrogater (Surogáty, 2000), prišiel v roku 2021 s románom o dnešnom Osle, ktorý je úžasne posplietaný do jedného celistvého celku. V románe s názvom Tøyeneffekten (Tøyenský efekt) vykresľuje príbeh o súdržnosti v susedstve a v rodine, ako to už dnes často nebýva bežné. Hlavní hrdinovia, mladá rodina, sa presťahujú do Tøyenu a angažujú sa pre to spoločné „my, v našej štvrti“. V štvrti, ktorá bola historicky čisto nórska a robotnícka, v súčasnosti však plná ľudí z celého sveta. Nie je to nijak ľahká úloha pospájať ľudí tak odlišných, ale autorovi sa to vo fiktívnej rovine darí. Zároveň ponúka nevídaný historický dokument reálneho Tøyenu, ako ho mnohí nepoznajú. Autor sa zúčastní na tohtoročnom MAČi (4. 7. od 20.30 — Brno, 5. 7. od 19.00 — Ostrava, 6. 7. od 18.00 — Bratislava). 

Frode Grytten (1960) 
Zbierka noviel Menn som ingen treng (Muži, ktorých nikto nepotrebuje, 2017) vo mne aj po rokoch rezonuje svojimi silnými príbehmi o mužoch, ktorí celkom nevedia, ako nimi byť a čo to mužstvo vlastne obnáša. Majstrovsky vyrozprávané krásnym poetickým jazykom nám autor predstavuje príbehy o mužoch v rozličných životných situáciách, ktorí v dnešnej dobe už akoby nemali pevnú pôdu pod nohami.  

Per Petterson (1952) 
Aké je to, keď mužovi v rokoch diagnostikujú ADHD? Silné a osobné zápisky, ktoré autor zozbieral počas obdobia pandémie vo svojom denníku, Mitt Abruzzo. Journal 29. 1—18. 7. 2021 (Moje Abruzzo. Denník 29. 1—18. 7. 2021) boli u autora ako Petterson prijaté rozporuplne. Avšak autor nám po prvý raz dáva nahliadnuť do svojho súkromia, myšlienkových pochodov a v tomto prípade nejde o „vyšperkovanú“ fiktívnu prózu, akou sa preslávil pri svojich predošlých románoch. Denník považujem za silný dokument o vzácnom súčasnom autorovi, ktorý hĺbkovo skúma problémy mužov dnešnej doby nielen vo fiktívnej rovine, románom Menn i min situasjon (Muži v mojej situácii, 2018), ale aj na sebe samom.  

Arne Ruset (1951) 
Autor, ktorý pochádza z oblasti na pobreží, Sunnmøre, pôsobil mnoho rokov ako psychiater. V roku 2019 mu vyšiel pomalý a zamyslený román Nattferje frå Åfarnes (Nočný trajekt z Åfarnes). Po rozpade manželstva sa hlavný hrdina, spisovateľ, utiahne na odľahlé miesto v oblasti, z ktorej pochádza. Hľadá spôsob, ako si nanovo usporiadať život a pritom píše novely. Staré sa mieša s novým, novely pretínajú každodenné pozorovania poeticky vykreslenej silnej prírody a samoty, ktoré hlavného hrdinu obklopujú. V dnešnej rýchlej dobe poskytuje román mnoho impulzov na úvahu a spomalenie sa. 

Komentáře z Facebooku

Pro správné fungování komentářů je třeba být přihlášen k Facebooku.