Jakub Juhás se narodil v roce 1990 v Lučenci. Vystudoval kulturologii na Univerzitě Konštantína Filozofa v Nitře a teorii interaktivních médií na Masarykově univerzitě v Brně. Věnuje se publicistice, vede hudební vydavatelství Mappa editions.

Do literatury vstoupil prózou Novoročný výstup na Jaseninu (2016). „Najskôr ma zaujíma počúvanie. Akým spôsobom počúvame, čo počúvame a ako nás to ovplyvňuje v bežnom živote. Počúvanie stálo na počiatku knihy. Zaujímalo ma, aké zvuky sú v doline, priehradnom múre, na čističke, v dedine. Na druhej strane sú to nové prístupy, hľadanie novej matérie a jej nekonvenčné usporiadanie. Samozrejme experiment sa môže a nemusí podariť, na tom stojí jeho čaro.“

Novoročný výstup na Jaseninu je fiktivní cestopis, jakási toulavá meditace.

„Reálie sú pre mňa dôležité. Potrebujem si ich obchytať, prechodiť, pozorovať ich z dlhodobejšieho hľadiska. Snažím sa rozpoznať rôzne detaily krajiny, či už zvukové alebo vizuálne, čo je možné len po viacerých návratoch na miesto činu. V prípade Novoročného výstupu predstavovali konkrétne reálie samotnú kompozíciu diela, jeho členenie a rytmus. Trasu, v rámci ktorej sa príbeh prezentuje, som mnohokrát prešiel peši alebo na bicykli a k jej úsekom sa dlhodobo, aj keď nepravidelne vraciam. Približne v polovici stojí naša chata, čiže istú rolu v tom zohráva aj nostalgia a premeny prostredia, ktorých som bol od detstva súčasťou. Mám na mysli vymieranie alebo odchod miestnych lazníkov do dedín v dolinách,“ řekl autor v jednom rozhovoru.

Jeho dílo se setkalo i s ohlasy literárních kritiků. „Kritici nájdu v diele všeličo, to viem aj zo svojej skúsenosti, keď som mal ešte chuť písať hudobné recenzie. Dodatočne môžem povedať hocičo a ja si všeobecne rád vymýšľam…“

„Najlepšie na to sedia tie tri bodky. Čo je za prázdnotou, rozkladom a defektnými postavami. Tam smeruje môj záujem. Nemyslím si, že postavy z Novoročného výstupu sú defektné. Zaslúžia si pozornosť. Pre nich sú možno defektné tie postavy, ktoré ich pozorujú z mestských centier, postavy ktoré si v ich susedstve stavajú chaty a vymýšľajú nezmyselné projekty. V ich očiach by som bol pravdepodobne defektný aj ja sám. Prázdnota a rozklad sú pre mňa vyslovene pozitívne fenomény. Vítaný rozklad sledujeme práve teraz aj na Slovensku, otázne je čo bude nasledovať po ňom, respektíve ako zaplníme prázdnotu,“ poznamenal Juhás.

Pro Juháse, který se věnuje i hudebnímu vydavatelství zaměřenému na okrajové žánry, je důležitá periferie. „Čo sa týka spisovateľského či celkovo umeleckého kontextu, vždy bolo pre mňa dôležité nahliadať na veci z nejakej periférie. Spočiatku to bolo aj zo strachu z centra a potreby nájsť si vlastnú pozíciu mimo neho. To stále platí, ale dnes by som k nim pridal aj snahu neuzatvárať sa do názorových bublín, či už ide o hudobnú, literárnu, výtvarnú, bratislavskú, štiavnickú alebo inú komunitu.“

„Vydávanie hudby a organizovanie koncertov je tiež akýmsi upriamovaním pozornosti na okrajové scény a ľudí, ktorí ich tvoria. Ide však aj o širší kontext – napríklad o poukázanie na východoeurópsku experimentálnu scénu, ktorá je v západných médiách či na festivaloch dlhodobo prehliadaná. Tých periférií, ktoré sledujem a po ktorých sa pohybujem, je mnoho.“

Juhás v rozhovoru pro Denník N v roce 2024 přiznal, že nechápe umělecké projekty, které nevycházejí z dlouhodobého pozorování a prožívání místa, fenoménu nebo tématu. „Dané miesto musím sledovať a počúvať dlhodobo, ohmatať si ho z rôznych uhlov pohľadu a posluchu. Zaujíma ma aj optika turistu, no rád ju konfrontujem s pozíciou pomalšieho, pozornejšieho a opakovane sa vracajúceho pozorovateľa, poslucháča.“

Komentáře z Facebooku

Pro správné fungování komentářů je třeba být přihlášen k Facebooku.