Slovenský básník a literární vědec Ján Gavura se narodil v roce 1975. Působí jako odborný asistent na Filozofické fakultě Prešovské univerzity v Prešově. Zabývá se slovenskou a světovou literaturou 20. století, versologií a poetikou básnického textu.

Z angličtiny přeložil díla C. A. Duffyové, L. Flynnové, C. McCarthyho a R. Welcha, působí rovněž jako editor, časopisecký redaktor. Vystudoval také katolíckou teologii na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule.

Vydal tři básnické sbírky Pálenie včie (2001), Každým ránom si (2006) a Besa (2012) a napsal i dvě literárněvědné práce: Ján Buzássy (2008) a Lyrické iluminácie (2010).

„V 21. storočí je ťažké nepodobať sa na niekoho. Aj napriek jedinečnosti máme zrejme stále veľa spoločného. Podobnosť môže byť epigónska, keď neprináša hodnotu, býva však aj typologická, vychádzajúca zo zhodného videnia sveta. Ak niekto čerpá z  kresťansko-antického základu, len ťažko sa ubráni podobnosti so staršími duchovnými autormi,“ poznamenal v jednom rozhovoru.

„Žiaľ, čítanie súčasnej slovenskej literatúry je nesmierne skľučujúce. Predovšetkým kvalitou a nedostatkom podnetov, ktoré by ma zaujali. Pred časom som urobil rozsiahlejší výskum básnickej tvorby autorov z mojej generácie a jeho prínos pre mňa bol minimálny. Keď sa teraz venujem tvorbe moderných metafyzických básnikov (Miłoszovi, Szymborskej, Silanovi, Grochovi) alebo tvorbe Heaneyho, Novomeského či Buzássyho, akcelerácia smerom ku kvalite je závratná,“ vyjádřil se k literární tvorbě.

V jiném rozhovoru nabídl zajímavé zamyšlení. "Slová sú dôležitými prostriedkami dorozumievania, ale aj rovnako dôležitými prostriedkami klamania. Pri nedokonalosti jazyka treba žasnúť nad tým, že si rozumieme aspoň niekedy. Ak sa niekto rozhodne využiť „medzery jazyka“, má na to množstvo príležitostí. Aj preto vždy slová iných treba podrobiť skúmaniu, a až potom ich prijať alebo odmietnuť," tvrdí autor.. 
 

Komentáře z Facebooku

Pro správné fungování komentářů je třeba být přihlášen k Facebooku.