Ján Litvák je autorem série básnických sbírek, kratších prozaických tetů a fragmentů a rovněž znalec díla Rudolfa Slobody. Napsal prózy Samoreč (1992), Bratislavské upanišády (2007) a sbírek poezie Výstrel z motyky (1990), Básne prané v studenej vode (2010). Překládá – například W. Blake, V. Chlebnikov, A. Rimbaud.
Narodil se v roce 1965 v Bratislavě, vystudoval Vysokou školu ekonomickou, pracoval jako redaktor a korektor. "Beletriu som začal písať asi preto, že som sa nevedel vyjadrovať frázami," řekl autor.
"Skutočne som trpel samorečou, dlhý čas, aj nespavosťou, spával som s popolníkom pri hlave, života som sa pridŕžal iba perami... Je mi ľúto, ale nenašiel som lepší spôsob, ako slovne rozbiť celý svoj svet."
"Krúpy sa takisto ako perly tvoria okolo malej prachovo-piesočnej čiastočky. Niektoré básne tiež vznikli okolo špinky, ktorá by sa omylom mohla považovať za niečo škaredé alebo zbytočné. Krása sa však nemýli. Prišli sme obostrieť špinu peknotou. Čím zreteľnejšie vidíme chyby, tým menej síl máme likvidovať ich, lebo vieme, že sú zárodkami akejsi nepochopiteľnej nádhery, o ktorej nik nevie menej ako väčšina ľudí," napsal v medailonu pro Měsíc autorského čtení v roce 2011.
"Hra je vždy v hre. Je to moja obľúbená činnosť. Ale pomaly už budem mať štyridsaťosem rokov a niektorí dospelší jedinci sa na túto moju povahovú črtu pozerajú chvíľkami nechápavo. Nič sa nemá preháňať. Som veľmi rád, keď sa popri tej hre, popri hraní objaví text, ktorý má hlavu a pätu," uvedl v rozhovoru pro Deník Referendum.
Litvák četl na Měsíci autprského čtení celkem třikrát. "Júl je môj obľúbený mesiac, ako som hovoril aj na čítaní. V júli plávam najviac z celého roka, v júli dozrievajú marhule a v ostatných rokoch je pre mňa júl aj pozvanie na Mesiac autorského čítania. Je to pre mňa obohacujúca skúsenosť," poznamenal k MAČi.
"Abadi všetok zárobok zhŕňal a vždy, keď našetril viac, kupoval v Prahe ojazdené nákladniaky a posielal ich do vlasti. Naša krajina sa niekedy vtedy rozdelila. Abadi čiastky pôvodného Česko-Slovenska nazval Čoko a Vakaj. Tešil sa, že po čase z tatroviek vybuduje solídnu africkú firmu, potom sa vráti domov a slávnostne zjedia s príbuznými kozu. Prezradil mi, že koza má dobré mäso, lebo zje každý list," napsal pro MAČ v roce 2013.
Jeho jemný a pozorný přístup k dění nejklépe dokumentuje prostý status na fan page Ján Litvák na Facebooku: “Človek by sa mal vedieť pochváliť aj svojimi nezdarmi, nielen jednostaj unavovať celý svet svojimi úspechmi.”
Komentáře z Facebooku
Pro správné fungování komentářů je třeba být přihlášen k Facebooku.