Milo Janáč: Žijeme zvláštnu dobu...

- Slovenská čítanka - 07. 03. 23

Spisovatel Milo Janáč (* 1975) se narodil v Gelnici, vystudoval kulturní vědy na Filozofické fakultě Prešovské univerzity. Pracoval v médiích, na marketingu telekomunikační firmy, když byl v Anglii, tak pracoval v pekárně. Stál se vedoucím oddělení kultury, sportu a volného času na Městském úřadě v Gelnici.

Jeho debut Milo nemilo popisuje prostředí východoslovenské hospody a stal se tak představitelem slovenské alkoholické literatury. Za knihu byl nominovaný na cenu Anasoft litera, kde získal Cenu čitateľov. „Spolu s autorom sa vydáte na cestu unikátnym, no zaručene skutočným svetom ukrytým za barovým pultom, a niekedy aj pod ním. Pri čítaní tejto knihy možno dostanete chuť si vypiť, alebo naopak, s pitím okamžite prestať,“ napsala kritika, která autora přirovnává k Bukowskemu.

“Tá kniha mala celkom slušnú odozvu, na nezáujem recenzentov a kritikov si rozhodne nemôžem sťažovať. Viaceré som si prečítal, ale veľký význam pre mňa nemajú, hoci priaznivá recenzia, prečo to tajiť, na malú chvíľu poteší ješitné zviera v človeku. Ak ma niečo v súvislosti s knihou naozaj nadchlo, bola to reakcia psychiatrických kapacít na oddelení v Levoči. Bezpečne viem o dvoch kamarátoch, ktorým tam knihu cvokári zakázali čítať. Jednoducho im ju zabavili a vrátili až pri prepúšťaní z pakárne. To je zatiaľ môj najväčší literárny úspech, kam sa hrabe nejaká blbá Anasoft litera,” uvel v rozhovoru pro h7o.cz.

„Snažím sa zapisovať všetko, čo sa deje. Žijeme zvláštnu dobu. Od začiatku epidémie prešiel mesiac a máme tu hygienickú diktatúru,“ řekl na začátku covidové pandemie. “Po práci píšem nejaké texty, ktoré si u mňa objednali časopisy, čítam. Nie som nejaký vystrašený, ale ten pocit neistoty, že človek fakt nevie, ako veci dopadnú, nie je úplne najlepší. Zatiaľ je to dobré, dúfajme, že to vydrží.”

“Neviem, či existuje niečo ako východoslovenská literatúra, ale určite existujú texty písané autormi žijúcimi na východnom Slovensku,” poznamenal v Hostu.

“Musím sa priznať, že súčasnú slovenskú scénu nejako systematicky nesledujem, mám však niekoľkých obľúbencov, ktorých texty čítam a na ktorých nové počiny sa vždy teším. Spomeniem aspoň Viťa Staviarskeho a Ľuboša Bendzáka, zhodou okolnosti sú obaja východniari,” doplnil.