Prozaik, publicista, esejista Pavol Rankov se narodil v roce 1964 v Popradu. Vystudoval knihovnictví na Filozofické fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě, na které se od roku 1993 věnuje teorii masové komunikace a informačních médií.

Vydal sbírky povídek S odstupom času (1995), My a oni / Oni a my (2001), V tesnej blízkosti (2004), romány Stalo sa prvého septembra [alebo inokedy] (2008), Matky (2011, česky 2013), Na druhej strane (2013), Svätý mäsiar zo Šamorína (2016), Miesta, čo nie sú na mape (2017), Legenda o jazyku (2018) a knihy esejí na téma médií. V roce 1995 se stal laureátem Ceny Ivana Kraska.

„Pavol Rankov se snaží románově domluvit s generací svých rodičů, obzvláště s tím, co na ni dějiny naložily, s čím se musela vyrovnávat, čemu musela čelit,“ poznamenal k jeho dílu Jiří Trávníček. Kritici jeho dílo řadí k postraumatické literatuře podobně jako knihy Rady Denemarkové nebo Olgy Tokarczukové.

Za svůj první román Stalo sa prvého septembra [alebo inokedy] získal Cenu Evropské unie za literaturu a Cenu čtenářů v soutěži Anasoft Litera. „Jedlo nie je umelecké dielo, preto nad ním netreba špekulovať,“ napsal pro Měsíc autorského čtení v roce 2013.

„Píšem denne, využívam, že je teraz skúšobné obdobie a som menej unavený z iných činností. Po obede mám hodinovú siestu, popoludnia sú zlé, až večer okolo siedmej sa dostávam znovu do formy,“ popsal svůj spisovatelský kánon Rankov v rozhovoru pro časopis Týždeň.

„Všetko sa snažím zužitkovať. Ani zrno nazmar! Keby sa stalo, že časť poznámok k novej knihe nevyužijem, tak z nich radšej napíšem ďalšiu knihu, ako by mal prepadnúť čas, ktorý som im venoval. Zašlo to tak ďaleko, že aj to, čo učím, odborné veci, pchám teraz do beletrie, aby som to dvakrát využil,“ přiznal autor.

Pavol Rankov je vegetarián a k této vášni se dostal na vojně, kde čistil v kuchyni saponátem plesnivou slaninu. „Tým sa to začalo, povedal som si, že je rozdiel medzi červivým jablkom a červivým mäsom. Dnes mi je tých zvierat skôr ľúto. Navyše vegetarián je – ak sa nemýlim – trikrát menej náročný na pôdu ako mäsožravec. Keby prišiel taký zákaz mäsa, ako je zákaz freónov, tak to vyrieši hlad a preľudnenie na celé desaťročia,“ poznamenal.

V jednom rozhovoru řekl, že dějiny jsou plné momentů, při kterých si řeknete Tak toto nevymyslíš. A často se to týká i současnosti, přítomnosti. „Pandémia, rúška, obmedzenie pohybu, prázdne ulice, zatvorené kaviarne – to všetko sa mi zdá byť najmä vizuálne inšpiratívne. Napríklad by o tom mohol byť nejaký temný milostný príbeh, samozrejme tragický. Ale mimo covidu sa mi súčasnosť zdá málo zaujímavá. Ale tak mi to pripadalo napríklad aj v deväťdesiatych rokoch, hoci dnes, keď si na niečo spomínam alebo čítam o tej dobe, tak si hovorím, že to bola dosť veľká divočina. Potrebujem odstup. No je to z mojej strany aj istý predsudok voči súčasnosti ako téme a materiálu na román. Pretože sú mi trochu smiešni tí autori, ktorí si myslia, že práve oni žijú v zaujímavých časoch, a preto chcú svoju súčasnosť umelecky zachytiť.“

Komentáře z Facebooku

Pro správné fungování komentářů je třeba být přihlášen k Facebooku.