Peter Šulej se narodil v roce 1967 v Banské Bystřici. V minulosti působil jako editor ve Slovenském rozhlase, založil a vlastní vydavatelství Drewo a srd. Je šéfredaktorem časopisu o současné kultuře a umění VLNA. Spoluzakládal mezinárodní festival poezie Ars Poetica. Věnuje se poezii a próze, jeho poslední román se jmenuje Fytopaleontológiaje zavŕšil trilogii prozaických děl História a Spolu. Byl nominovaný na cenu Anasoft litera: 

„Dystopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry opisuje Bratislavu ako preľudnený megapolis, kde každý deň je bojom o prežitie. Román je písaný experimentálnou formou, využíva množstvo žánrov a (post)moderných techník,“ poznamenaly k dílu recenzenti. 

V rozhovoru pro SLovenské literární centrum mimo jiné poznamenal, že jeho pozice je rozložena mezi uměním a literárním prostorem. "Samozrejme, nikdy v živote som netúžil spájať také rozdielne aktivity, akými sú umelecké a ekonomické činnosti. Dá sa teda povedať, že som sa stal vydavateľom pod tlakom okolností, respektíve niektorí do seba zahľadení autori sa ho zo mňa usilujú urobiť. Poprípade si ma mýlia s literárnym agentom, ktorého by som aj ja sám potreboval. Pritom vydávanie nonprofitnej literatúry je všade na svete doménou buď vydavateľských korporácií, ktoré si to môžu dovoliť, alebo skupiny zainteresovaných literátov...” 

Šulej vždy patřil k neotřelým novátorům slovenského slovesného umění. “Koncom 80. a začiatkom 90. rokov, keď vznikali básne z trilógie Porno – Kult – Pop, sa mi zdalo, že priestor pre takto ladenú poéziu tu určite je. Bolo treba radikálne zmeniť literárny diskurz, a to sa mne a mojim vtedajším súpútnikom z DAS-u – alebo ak mám použiť  výraz Jaroslava Šranka z Text Generation – určite podarilo. Cítil som potrebu dištancovať sa od dovtedy napísaného, od minulosti socialistického štátu, v ktorom som vyrastal. Išlo o to, aby sa vytvorila nová poetika, aby sa neskôr dalo písať úplne voľne…” 

"Pokiaľ ide o fenomén pôvodnosti a autentickosti, myslím si, že v mojich básňach i poviedkach je dostatočné množstvo vlastných nápadov a aj čitateľná osobná skúsenosť. Je komické tvrdiť čosi o cudzích vplyvoch a vypožičaných zdrojoch,  pretože keď som ponúkol poviedku Snajper do nemenovaného slovenského sci-fi časopisu, odmietli ju uverejniť s tým, že je v nej minimum fantastického ozvláštnenia. Vyzerá to tak, že nikdy som technológiami fascinovaný nebol. Využíval som a ďalej využívam techniku extrapolácie, aby som vytvoril nový pohľad na súčasnosť, na každodenný život. Vedecko-fantastické ozvláštnenie slúži len ako vyskočenie zo systému. Umožňuje nadhľad, pohľad z iného uhla. Takisto využívam rôzne postmoderné techniky (apropriácia, remix, parazitujúce a vírusové fragmenty, strih, hypertextualitu) dnes už celkom bežné aj v našej spisbe. Naozaj nič nepreferujem. Viem si predstaviť čokoľvek, aj to, že by som jedného dňa dokončil svoju rozpracovanú pornografickú poviedku s výrazne autentickým nábojom. Myslím si, že to je naozaj výzva.” 

Komentáře z Facebooku

Pro správné fungování komentářů je třeba být přihlášen k Facebooku.