Pavol Rankov se narodil 16. září v roce 1964 v Popradě. Studoval knihovnictví na Filozofické fakultě UK v Bratislavě, kde pracuje na Katedře knižní a informační vědy. Věnuje se také teorii masmédií, reklamy, informačních technologií a kultury. Žije v Bratislavě.  

Debutoval sbírkou povídek S odstupom času (1995), která se hlásí k tradici magického realismus, tedy časovou a prostorovou nejednotností, práci s prvky tajemna, mystifikace, iracionálna a důrazem na překvapivou a nečekanou pointu.  

V létě 2001 vydal svou druhou sbírku povídek My a oni / Oni a my. Poté napsal mnoho uměleckých a odborných knih, ale také historický román Matky či Legenda o jazyku. V roce 2020 vydal pohádky Princezné a princovia. Ve stejném roce se stal laureátem 14. ročníku Ceny Evropské knihy za dílo Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). 

PO úspěchu, který kniha zaznamenala, autora vyzpovídala Daniela Balážová. “Myslím, že hovoriť o nejakej európskej známosti románu by bolo prehnané. Zmienka o cene síce bola aj v niektorých význačnejších francúzskych denníkoch, resp. v ich internetových verziách, ale takýchto správ nám pred očami denne prebehne dvadsať a zachytíme sotva jedinú. Toto ocenenie vnímam väčšmi ako uznanie kvalít francúzskeho prekladu, než slovenskej pôvodiny, ktorú jury ani nemala v rukách,” poznamenal spisovatel k ocenění jeho díla. 

"Je to román o pamäti, a to nielen kolektívnej. Samotnému písaniu totiž predchádzalo, že som požiadal svojho otca, aby vylovil z pamäti čo najviac spomienok na svoje detstvo, mladosť aj skorú dospelosť. On totiž často rozprával najneuveriteľnejšie príhody o osudoch svojich kamarátov a spolužiakov z detstva. A vždy ich zakončil vetou: „Ale koho už toto dnes zaujíma.“ Mňa to zaujímalo,” popsal umělec. 

Současnost autor nevnímá jako silné a inspirativní období. “Ale mimo kovidu sa mi súčasnosť zdá málo zaujímavá. Ale tak mi to pripadalo napríklad aj v deväťdesiatych rokoch, hoci dnes, keď si na niečo spomínam alebo čítam o tej dobe, tak si hovorím, že to bola dosť veľká divočina. Potrebujem odstup. No je to z mojej strany aj istý predsudok voči súčasnosti ako téme a materiálu na román. Pretože sú mi trochu smiešni tí autori, ktorí si myslia, že práve oni žijú v zaujímavých časoch, a preto chcú svoju súčasnosť umelecky zachytiť. Ešte smiešnejší sú pre mňa tí, ktorí si myslia, že práve oni sami a ich život sú súci materiál na knihu. A to je v podstate na Slovensku literárny mainstream – autor, rozprávač, téma, hlavná postava, ba ešte aj dve-tri vedľajšie postavy vychádzajú zo života jedinej osoby.” 

Komentáře z Facebooku

Pro správné fungování komentářů je třeba být přihlášen k Facebooku.