Richard Pupala se narodil v roce 1972 v Hnúšti v okrese Rimavská Sobota. Vystudoval žurnalistiku a dějiny umění na Univerzitě Komenského a scenáristiku na Vysoké škole múzických umění v Bratislavě. Pracoval jako barman a novinář, dnes se živí jako scénárista a dramaturg.  

V roce 2014 debutoval sbírkou povídek a črt Návštěvy, v roce 2017 vyšla sbírka povídek Čierny zošit. „Veľmi často ma […] inšpirujú spomienky na detstvo. V zásade je to tak, že jadro poviedky mám prežité a ostatné je obalené výraznou fabuláciou. […] Spomienky sú stále veľmi silné a pohľad na detstvo, ktoré som prežil, veľmi intenzívny,“ přiznal. 

“Mal som veľmi silné detstvo naplnené zážitkami, skvelými aj temnejšími, a veľa si pamätám. Mám tendenciu dokonca si myslieť, že si pamätám celé dni – od okamihu, ako otvorím oči a počujem čvirikať vrabce, až po súmrak, keď na nás cez okno vyvoláva mama domov. S bratom sme trávili veľa času vonku, neustále sa niečo dialo. Ale silne vnímam deti a detstvo všeobecne. Pre mňa je to fascinujúci úsek života. Stále dosť tajomný,” prozradil v rozhovoru pro litcentrum.sk. 

Popsal také rozdíl mezi psaním scénáře a knihy. “Do scenára sa píše to, čo vidíte alebo počujete. Pocity, úvahy, filozofiu, to všetko musíte vložiť nepriamo do deja – alebo do dialógov. Pri písaní prozaického textu máte zdanlivo väčšiu slobodu. A je tu ešte jeden veľký rozdiel. Aj ten najlepší scenár je vždy len polotovar. Niekto ho musí ešte nakrútiť. Môže ho nakrútiť parádne, ale môže ho aj poriadne domrviť. To sa stalo mne so scenárom Pivnica. Keď som videl prvý zostrih filmu, nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať. Režisér zmenil celý príbeh a nezmenil ho dobre. Na písanie scenárov som tak trochu zanevrel. Chce to čas. Do poviedok mi nikto nestrká rypák.” 

Autor vydal dvě knihy a obě se dostaly až do finále prestižní literární soutěže Anasoft litera. "Cítim sa poctený, to je to správne slovo. Anasoft litera je najvýznamnejšia literárna cena na Slovensku, bodka. Keď píšem, nemyslím na žiadnu cenu, neviem si ani len predstaviť, že by tak niekto mohol písať. Keď píšem, snažím sa písať čo najlepšie. Akákoľvek cena môže fungovať ako odmena za tú snahu: niekto si myslí, že som nemárnil čas.” 

Pospal rovněž svou největší zálibu, kterou je hmyz. “Okrem toho, že som ako chlapec veľa kreslil, mal som vždy veľmi intenzívny vzťah k prírode, hlavne živočíchom. Sníval som o tom, že budem prírodovedec. Ešte na gymnáziu som seriózne zvažoval dať si prihlášku na štúdium entomológie. O hmyz som sa začal zaujímať na základnej škole. Pamätám si jeden marcový deň, keď sme šli celá trieda na preventívnu lekársku prehliadku. V hline záhonu pri nemocnici som našiel kuklu mory. Vzal som ju do ruky – a ešte teraz mám v dlani pocit, ako sa pohla. Bolo to úchvatné, prešlo mi to celým telom. Kuklu som si vzal domov a o týždeň sa motýľ vyliahol. A odvtedy sa amatérsky venujem hmyzu. Chodím do prírody so sieťkou, lovím a jazdím na zberateľské burzy. Hmyz je úchvatný a stále ma baví pozerať sa, ako sa liahnu motýle.” 

Komentáře z Facebooku

Pro správné fungování komentářů je třeba být přihlášen k Facebooku.